Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
aktualizované: 28.10.2018 21:34:21 

Jaroslav Ryba - J.R.

Všeobecné analýzy a triky

28.10.2018

Ľudia už toho majú po krk a príprava otvorenia európskeho frontu

Celá Európa teraz stojí na rozcestí. Je otázne, kto využije vzniknuté mocenské vákuum vo svoj prospech. Jedno je však isté. Starý kontinent, niekoľký krát v jeho dlhej histórii, čaká čas zmien, nové smerovania národov tejto rôznorodej skladačky a nové paradigmy správy vecí verejných. Vlna populizmu valiaca sa naprieč, zatiaľ ešte zjednotenou Európou, pod dohľadom byrokratov zo sklenenej veže, zmätie poriadok stanovený od konca druhej svetovej vojny. Ľudí serie nielen to, že dôsledky zlyhaní politikov v oblasti ekonomiky a hospodárstva musia znášať sami. Vytáča ich aj neskutočná drzosť byrokratov nepriznať si 
svoje vlastné chyby. Táto bezočivosť obviňovať zo svojich nedostatkov všetko a všetkých, len nie seba,
je pre európsku politiku v jej súčasnej forme cesta do pekiel. Stačí sa pozrieť na Merkelovú, ktorá síce
pozvala do Nemecka celú Afriku, odmieta však zodpovednosť za dôsledky tohto šialeného nápadu.
Vinníkmi sú všetci, od AfD, cez Orbána až po Brexit. Preto dostala do držky v bavorských voľbách a jej
viezda zapadá rýchlejšie, ako je pre politika jej úrovne dôstojné.

Všetko je vaša chyba

Tento vzorec správania euroelity nie je izolovaný len pre politiku imigračnú. Nápad s pozvaním migrantov spôsobil, že sa politici kontinentu navzájom dosekali do tej miery, až sa v rámci Európskej únie začali selektovať samostatné množiny a nové alternatívne strany získavajú popularitu nesmierne rýchlo. To isté ale platí pre politiku ekonomickú. Juh kontinentu má už po krk uťahovania opaskov, ktoré nikam nevedie. Dlhy Grécka, Talianska a Španielska sa od krízy eura v roku 2011 nezmenili. Riešenie sa nedostavilo. Iba pár zbohatlíkov a korporácií dostalo prístavy a ostrovy v Stredomorí vo výpredaji. Táto permanentne zakonzervovaná kríza ohlodá národy Európy postupne na kosť a tie si to začínajú uvedomovať. Rozpočtové škrty a represívne opatrenia nepriniesli žiadne riešenie. Pri otázke, kto bude niesť dôsledky novej rodiacej sa krízy, politické elity Európy ukazujú opäť na ľudí. Málo si si utiahol opasok žobrák! Žobráci sa však už nedajú nachytať. Preto v Únii skomplikovali vytváranie a distribúciu akéhokoľvek online obsahu pomocou komplikovanej smernice. Európske elity si serú do nohavíc pri pomyslení na mobilizáciu malých ľudkov.

Ako sledujeme posledné mesiace, výnosy na európskom dlhu vytrvalo rastú. Taliansky 10 ročný dlh sa vyštveral na skoro 3.7%. Nebolo ho tu vidieť 5 rokov. Ale, ako to je zvykom v Únii, problémy nie sú izolované len na túto krajinu. Rast nákladov na správu dlhu rastie v Španielsku aj Portugalsku. Investori sa totiž boja,
že keď si talianska vláda začne robiť čo chce a bude nafukovať deficity, kto zabráni tomu, aby rovnaké kroky podnikli Španieli alebo Taliani? Európsky dlhopisový trh delí od serióznej paniky len malý kúsok. V prípade,
že v tomto prostredí niekomu ujde ruka, bude oheň na streche. Keď sa investori začnú húfne zbavovať dlhopisov európskych krajín, ich cena sa začne prepadať, úroky vystrelia prudko hore a katastrofe sa
nebude dať zabráni. Trh je v súčasnosti veľmi neistý, ako sleduje vzájomné výmeny medzi europotentátmi a novou talianskou vládou. Euroelity si mysleli, že budú môcť ľudí balamutiť donekonečna. Zatiaľ rátajú s tým,
e keď sa čosi vydrbe, postrašia ľudí kolapsom eura, tí si utiahnú opasky a byrokrati budú mať zase pár rokov pokoj. Ale takto to už fungovať nebude. Ľudia na juhu kontinentu majú blbých nápadov už po krk.

Taliansko je šablóna a vzorec, ktorý budú kopírovať viaceré európske krajiny. Počas posledných mesiacov
šli náklady na správu dlhu hore o 150 bázických bodov. To je seriózne číslo, keď sa pozrieme na
2.4 biliónový dlh krajiny a ak tento dlh dosahuje 150% talianskeho HDP. Celá ekonomika by musela rok a
pol makať len na splatenie dlhu, ak by sa ho chcela zbaviť. Jeho splatenie je v podmienkach rastúcich
výnosov viac než nereálne. Celý dlhopisový trh teraz visí na dôvere a tá sa pomaly ale iste vytráca. Ide o dôveru a nie o logiku alebo racionálne investičné rozhodnutia, ako píšem celé roky. Dôvera v to, že ECB tu bude vždy vykupovať dlhopisy a ťahať za investorov z ohňa horúce gaštany. Istota toho, že nová vláda
odpíše čokoľvek, čo jej Európska komisia predloží. Nie je zároveň žiadny logický dôvod, aby ktokoľvek
v tomto prostredí skupoval taliansky dlh a nemal by očakávať potenciálne ťažké straty. Krajina, aj napriek opatreniam z pred niekoľkých rokov, dosahuje patetický ekonomický rast, nezamestnanosť mladých je na dvojciferných úrovniach a musí znášať nával imigrantov, ktorých k sebe pozvala baba Merkel. Je preto
ogické, že horkokrvní Taliani už majú všetkého dosť.

Ale kto to celé zaplatí?

Národy sa nemôžu vyhladovať k prosperite. To je teraz, po niekoľkých rokoch talianskeho experimentu jasné. V ideálnom svete by krajina už dávno odišla z eurozóny, zaviedla by líru, devalvovala ju, aby mohla konkurovať vo svetovej ekonomike. Vyššia konkurencieschopnosť by generovala zamestnanosť a nastala by formácia kapitálu. Blázni, ktorí požičali krajine absurdné množstvo peňazí, by utreli nos, pretože by si museli ostrihať výnosy, ak by na ne vláda rovno nevyhlásila bankrot. Niečo podobné spravili Taliani v 90. rokoch, keď zmenili štatút dlhopisov z 30 dní na niekoľko rokov. Investori, ktorí požičali vláde peniaze na krátky čas, museli čakať niekoľko rokov, kým ich dostanú naspäť. A takejto krajine v nasledujúcej dekáde požičajú investori viac ako za 1.5 násobku ich ekonomiky. Samozrejme, je to všetko vina Talianov, rozprávajú v médiách. Oni si požičali, nech platia alebo jedia psy ak si splátky nemôžu dovoliť. Ani muk o tom, že na pôžičku treba dvoch.
Ani slovko o tom, prečo boli investori natoľko sprostí a požičali Talianom takúto sumu peňazí. Alebo, prečo si mohli Taliani požičiavať za rovnaké úroky ako Nemci?

Podobné klamstvá používajú pri obhajobe reštrikčnej fiškálnej politiky. Nie, že by som práve súhlasil s univerzálnym základným príjmom, ale je evidentné, že nová vláda má právo vyskúšať inú cestu. Talianska ekonomika stagnuje už dlhé roky. Nemôžete niekomu zviazať ruky a čakať, že si poctivo zarobí prácou na linke. Takto to nefunguje. Prístup Únie je nekonečné nevoľníctvo. Nezamestnanosť v krajine je na úrovni10% a mladých na úrovni ekonomickej depresie, kde viac ako tretina mládeže nič nerobí. Na Slovensku je teraz práce dosť, pretože ekonomike sa relatívne darí a veľa ľudí odišlo pracovať do zahraničia. Aj napriek tomu naše čísla zamestnanosti mládeže nie sú najkrajšie. Na juhu kontinentu je však situácia ďaleko horšia. V Grécku, kde bola aplikovaná podobná reštrikčná fiškálna politika, skoro polovica mladých sedí doma na podpore. Tieto vlády si uvedomujú, že potrebujú nakopnúť ekonomiku a zamestnanosť za každú cenu. Mladí potrebujú pracovať, inak vyrazia do ulíc a robia problémy. Hitler sa dostal k moci, nie kvôli reparáciám, ktoré museli Nemci splácať. Dostali ho ku kormidlu davy, ktoré sedeli doma a poberali žobračenky.

No a do tejto situácie sa rozhodla európska komisia na kontinent vpustiť lavínu lacnej pracovnej sily. Písal
som, že imigračná politika EÚ je nožom do chrbta európskej mládeži. Mladá a neskúsená pracovná sila bude musieť, pri súčasnom objeme nezamestnanosti mladých na juhu kontinentu, ísť do konkurencie so záplavou drasticky lacných rúk z Afriky. Môžete namietať, že imigranti aj tak nebudú pracovať. Dobre, ale v tom
prípade budú musieť byť financovaní štátom vo forme podpory. Ako sa na to budú pozerať občania, ktorých životná úroveň sa bude bude v rámci rozpočtových škrtov znižovať a imigranti budú živení zo štátnej kasy?
Už teraz je imigrácia zdroj vážneho konfliktu v celej Únii. Všetky tieto nápady Európskej komisie sú
absolútne nedomyslené a stoja len na tom, že ľudia budú robiť to, čo sa im povie. Byrokrati rozkážu a Európania si utiahnu opasky, budú predávať štátne aktíva a doma kŕmiť hladných Černoškov. Ľavica, ktorá tradične stála za pracujúcimi, im teraz serie na hlavu. Podporuje imigráciu do krajín s vysokou nezamestnanosťou a potom sa strašne čuduje, že po celom kontinente rastie národná pravica.

Surfovanie na vlnách populizmu

Taliansko predložilo nový rozpočet pred Európsku komisiu. Ako sa dalo očakávať, predložili ho vo svojej dráždivej forme. Európski byrokrati sa tvárili šokovane, označili rozpočet ako bezprecedentný a vrátili
zadanie na prerobenie. Moodys následne v piatok degradovala rating talianskych dlhopisov. Salvini povedal,
že mu je jedno, čo si kto myslí, pretože robia to, na čo ich ľudia zvolili. Je zaujímavé, že rating krajiny sa
nezmenil, keď doterajšia politika pod taktovkov technokratov z EÚ a MMF neviedla nikam a evidentne nefungovala. Každopádne, rozpočet je na stole a lopta je na strane europotentátov. Teraz sa ukáže,
kto má k hlave priložený dlh. Európska komisia môže ísť do konfliktu s talianskou vládou a tým pádom do konfliktu s celým národom. Alebo dovolí krajine po vášnivej predohre prekročiť pomyselnú čiaru v piesku a bude čakať rovnaký prístup aj od ostatných krajín eurozóny. Komisia musí ísť do konfliktu a ukázať Talianom ich miesto alebo ustúpiť, dosiahnuť určitú formu dohody, čím ale ohrozí dôveru v Európsku úniu ako celok.
Tak ako tak, jediný, kto v tomto procese môže niečo stratiť sú eurobyrokrati. Talianov z únie vykopnúť
nemôžu, pretože len v TARGETe2 by po nich ostala masívna, skoro 500 miliónová diera.

Taliansko nie je Grécko, ako som písal počas posledných volieb v krajine kedysi mocných Rimanov. Tsipras šiel v Grécku do volieb s podobným programom, ako súčasná talianska vláda. Po voľbách však okamžite nastrčil elite svoj špinavý zadok. Len toľko k modernej európskej ľavici, ktorá má plnú hubu starostí o malých ľudkov a odpore voči mocným. Vyserie sa na nich však v momente, keď získa moc. Preto nie je divu, že na vlnách populizmu surfuje nová pravica. Čo začalo pred dvoma rokmi v USA, sa pomaly presúva na starý kontinent. Kým sa Slovač preberie, ubehne ešte nejaký čas. Skutočná podstata toho, čo sa vo svete deje,
udrie prispatého slovenského Paľa vždy s riadnym oneskorením. Preto Slováci naháňajú voz histórie
v závese, dezorientovane sa potkýnajúc o kamene. Tu je jasne vidieť rozdiel medzi politickou mentalitou
artov Čechov a nás Slovákov. V súčasnosti ani náhodou nevidím žiadne slovenské strany, alebo hnutia,
ktoré by si uvedomovali dynamiku kontinentálnej a globálnej politiky a snažili sa chytiť jej vietor. Mal som možnosť sledovať nedeľné diskusie na pár slovenských televíziách minulý týždeň a zarazilo ma, aká
špeciálna sorta kokotov je teraz v slovenskej politike. Títo ľudia sú absolútne mimo.

Nakoniec, výmeny na politickej šachovnici sú nevyhnutné. Ľudia súčasným elitám neveria už ani dobrý deň.
To, čo sa začalo Trumpom, bude pokračovať v novembrových voľbách do komôr amerického parlamentu a budúci rok výberom kandidátov do lavíc parlamentu európskeho. Elity sa spoliehajú na staré triky, ktoré už akosi nefungujú. Myslia si, že ľudia budú vplyvom propagandy robiť, čo sa im prikáže. A keď nie, spravia nejaký sorošfest so sviečkami a transparentami, toho, kto s nimi nesúhlasí nazvú extrémistom a tým
diskusia zhasne. Žiaľ, to možno platilo pred pár rokmi. Ľudia už na tieto koniny nemajú náladu. Odporcovia globalistickej elity majú svojich Sorošov a šedé eminencie. Steve Bannon, vrchný stratég trumpovej volebnej kampane, sa stretáva s európskou alternatívnou pravicou. Vzniká plán na vytvorenie jednotnej národnej
frakcie v Europarlamente, ktorá môže v jarných eurovoľbách rozbiť globalistom ciferník. Ak sa také niečo podarí, bude to skutočne fascinujúce. Stačí sa pozrieť na to, čo spravil sám Farage v europarlamente. Toto bude sto krát horšie!

Please follow and like us:

 

 

 


TOPlist